Drevený šindeľ

Drevený šindeľ je tradičnou a v minulosti dokonca najpoužívanejšou strešnou krytinou na ľudových stavbách. Snažili sme sa zozbierať všetky dostupné informácie o drevených šindľoch a podať vám ich v ucelenej podobe. Dozviete sa o ich výrobe, materiáli, impregnácii a cenách. V závere nájdete aj zoznam niektorých výrobcov.

Materiál a rozmery
Šindle sa vyrábajú najmä z dreva pomalorastúcich ihličnatých stromov (smrekovec, jedľa, smrek), ale aj z tvrdého listnatého dreva (jasan, dub), ktoré má vyššiu životnosť, ale je o niečo ťažšie. Borovica nie je z tohto pohľadu vhodná pre vysoký obsah živice a hrčovitosť. Zvyčajne sú šindle široké 60 až 120 mm (120 mm je hraničný rozmer pri ktorom je už vyššie riziko štiepenia pri montáži), hrubé 15 až 20 mm a dlhé zvyčajne 400-500 mm. Na nárožia sa vyrábajú takzvané kosáky o dĺžke 500-600 mm. Drevený šindeľ je na jednej z dlhších strán ostro skosený a na druhej má žliabok. Tieto dve strany do seba dokonale zapadajú. Spôsob výroby šindľov je vzhľadom na ich trvanlivosť kľúčový. Šindle sa vyrábajú buď štiepaním alebo rezaním.

Rezaný šindeľ
je z hľadiska rozmerov presný, rovnorodý a dá sa vyrábať aj z menej kvalitného dreva. Pri rezaní sa však naruší jeho povrchová štruktúra a jeho trvanlivosť je menšia. Preto je nevyhnutné vopred ho chemicky ošetriť. Absolútne nevhodné sú šindle rezane proti vláknam. Takéto šindle majú veľmi nízku životnosť a zvyčajne sa štiepia už pri montáži. Je dôležité, aby rezaný šindeľ bol rezaný po vláknach. Ak sa takýto šindeľ ešte povrchovo opracuje (ohobľuje) je kvalitou takmer zrovnateľný so štiepaným.

Štiepaný šindeľ
Vyrába sa ručne. Pri štiepaní nedochádza k pretrhnutiu drevených vlákien. Jeho hrúbka nie je rovnomerná, ale povrch je hladký (rozštiepaný po vláknach) a je tak podstatne odolnejší proti klimatickým vplyvom. Výroba vyžaduje zručnosť, prax a čas. Drevený nehrčavý klátik sa štiepa po radiálach na doštičky trojuholníkového prierezu s hrúbkou iba o málo väčšou, než je plánovaná hrúbka budúcich šindľov. Potom sa povrch doštičiek nahladko (a na príslušnú hrúbku) upraví obojručným nožom a na hrubšej strane sa vyryje háčikovým dlátkom drážka.

Impregnácia
Najmä rezané šindle je nevyhnutné impregnovať vhodnou látkou proti drevokazným škodcom a hubám. Životnosť sa impregnáciou predĺži u oboch druhov šindľov. Na impregnáciu sa zvyčajne používajú látky na ochranu konštrukčného (stavebného) dreva ako je napríklad Corasit, Bochemit, Drevochraň... Kedysi sa šindle ochraňovali aj náterom zo starého oleja (zvyčajne na železničné podvaly), fermežou alebo sa zadymovali v domoch bez komína. Tieto spôsoby sa dnes už neodporúčajú keďže sú na trhu účinnejšie prípravky spomenuté vyššie.
Šindle sa impregnujú náterom, namáčaním alebo tlakovou impregnáciou. V tomto poradí je zoradená i kvalita impregnácie. Odporúčame si nechať nové šindle naimpregnovať už vo výrobe.

Montáž

Vo všeobecnosti rozdeľujeme druhy pokládky šindľov na tri skupiny:

ZÁKLADNÝ
- spôsob kladenia je vhodný hlavne na prístrešky, altánky a striešky. Šindle sa navzájom prekrývajú 10 cm.

KLASICKÝ
- spôsob kladenia je vhodný už na všetky druhy striech, šindeľ je na celej streche dvojitý (sú vždy dva šindle nad sebou) a prekrytie je 25 cm.

FRANCÚZSKY
- spôsob je takisto vhodný na všetky druhy striech. Šindeľ je na celej streche dvojitý, ale v miestach, kde je klincom uchytený k streche sú tri vrstvy šindľa, pričom posledná vrstva prekrýva aj klinec. Pri tomto type kladenia krytiny sú klince skryté.

Šindle sa pribíjajú na strešné laty rozmerov 30 x 60 mm. Pri návrhu šindľových striech sa treba vyhýbať malým sklonom strechy a používaniu šindľov v ekologicky zaťaženom území (v blízkosti cesty s veľkou premávkou, továrne produkujúcej exhaláty, ...). Najmenší sklon šindľovej strechy sa pri základnej pokládke odporúča od 40o a pri dvojitom ukladaní od 35o. Šindle dĺžky 400 mm sa najviac používajú na pokrytie altánkov, studní, kde je postačujúce prekrytie 100 mm (cca. 50 ks/1m2) pri sklone strechy od 45° a viac.

Pri šindľoch dĺžky 500 mm je vhodné prekrytie minimálne 150 mm. Pri prekrytí 150 mm je potreba šindľov cca 45 ks/1 m2. Pri prekrytí 260 mm je potreba šindľov cca 60 ks/1 m2. Šindle možno ukladať až po sklon 90o a používať ich aj ako ochranu murovaných stien proti vplyvom klimatických podmienok. Pri kladení krytiny z drevených šindľov ostrá hrana sa maximálne zarazí do drážky susedného šindľa a pribije sa v smere najväčšieho spádu na každú strešnú latu jedným lopatkovým klincom dlhým približne 60 mm. (V historických stavbách môžeme nájsť klince zhotovené aj z agátového, dubového alebo gaštanového dreva.) Na hornej late sa pribije každý šiesty až ôsmy šindeľ. Drevené šindle sa musí vždy klásť ostrou hranou proti náveternej strane.

Spôsoby pokrývania

Drevenými šindľami sa pokrývajú drevo stavby, na ktoré je kladená požiadavka historického štýlu. Šindľami sa pokrývajú strechy od sklonu 30 - 90°. Špeciálne je možné pokryť aj strechu nad 90° /vežičky kostolov/. Šindle sa pokrývajú od spodku strechy nahor, pričom prvý rad je dvojnásobný a prvú latku /3x5 cm/ pribíjame na výšku. Pri pokrývaní sa šindle zasúvajú do drážky, pričom sa jemne doklepávajú kladivom. Spodná strana každého šindľa sa pribíja klincom o latenie strechy.

Vrchná časť šindľa sa pribíja tiež o latenie, ale je postačujúce pribiť každý 5 - 7 šindeľ. Klince sa zabíjajú len takou silou, aby šindle v mieste pribitia neprehýnalo.

Miesto pribitia šindľa o latu:

Šindle je možné pokrývať pri relatívnej vlhkosti dreva 20 %.

Lichobežníkové šindle - kosáky - sa využívajú na pokrývanie rohov striech, kde sa spájajú strechy v uhle okolo 90° a menej, pričom sa pokrývajú vonkajšie rohy, alebo vnútorné /pripájanie vikierov k streche/. Pri pokrývaní strechy šindľami dĺžky 500 mm sú na spojenie jedného rohu potrebné 4 ks kosáky 500 mm a 5 kosákov 600 mm, pričom je potrebné presný tvar dorobiť na mieste /podľa strechy/ prenosnou hobľovačkou.

Pri pokrývaní strechy šindľami dĺžky 600 mm je nutné prekrytie najmenej 15 cm, pretože strecha je v rohu o 10 cm dlhšia /podľa sklonu strechy/. Spotreba na 1 roh je obdobná ako pri šindľoch dĺžky 500 mm. Všetky kosáky musia mať dĺžku 600 mm.

Latu pribíjame na takú šírku aké prekrytie je potrebné. Od dĺžky šindľa sa odpočíta dĺžka prekrytia, čo je potom vzdialenosť medzi jednotlivými latami.

Príklad:

strecha: 150 m2, sklon 32°, šindle dĺžky 500 mm
množstvo: 150x32=4800ks
latenie : laty 50x30 mm, 500 -100´= 400 mm

Na správne polatenie je potrebné odrezať pomocné latky dĺžka 400 mm. Latu pribíjame na kontra latu, kontrola pomocnou latkou na každej krokve. Vzdialenosť prvej laty od druhej je 350 mm a medzi ostatnými 400 mm. Pri podkrovnom bývaní je potrebný postup izolácie ako pri pokrývaní škridlou.

Technológia výroby, drevené šindle

Naša firma vyrába šindle z guľatiny od 30 do 40 cm rezaním na SK-plátkových pílach od okraja k stredu. Následne sú rezané na šírku 8 cm. Ďalej sú obojstranne opracované špeciálnymi Sk-plátkovými frézami. Tvar frézy je navrhnutý tak, aby mali šindle ideálny tvar, ktoré v minulosti dosahovali len obojručným nožom viď nasledujúci obrázok:

Tým, že tvar frézy je elipsovitý dosahuje sa v mieste spájania šindľov väčšia hrúbka. Šindle prehnívajú najskôr v miestach spojov. Šindle vyrobené elipsovitými frézami majú o 30-40% väčšiu životnosť ako keby boli vyrobené na rovných frézach. Tým, že sú šindle opracované frézami, majú ideálny tvar, všetky sú rovnaké, spoje sú ideálne.

Rekonštrukcie, šikmé strechy - použitie drevených šindľov pri rekonštrukciách šikmých striech
Pri rekonštrukciách objektov ľudovej architektúry je dôležité postupovať podľa zásad pamiatkovej ochrany. Medzi často vykonávané opravy patria aj rekonštrukcie striech. Na obnovu týchto konštrukcií je vhodné použiť pôvodnú krytinu – drevený šindeľ.

Štiepaný šindeľ

Tradičný spôsob výroby šindľov je štiepanie. Ide o pomerne náročnú ručnú prácu. Každý klát treba svojpomocne rozštiepať, pričom treba vybrať dobre štiepateľný kus dreva. Výber ľahko štiepateľného kvalitného dreva umožňuje naštiepanie šindľov presnejších rozmerov, najmä pokiaľ ide o hrúbku a rovnosti v pozdĺžnom smere. Pri úprave a dokončovaní šindľa treba jednotlivé kusy dôkladne skontrolovať. Na jednej pozdĺžnej strane sa spraví špička v celej dĺžke šindľa a na druhej strane drážka v tvare písmena V. Špicatá hrana ďalšieho šindľa by mala presne zapadnúť do vytvorenej drážky. Pozdĺžne plochy šindľa netreba upravovať pri použití kvalitného dreva s rovnými drevnými vláknami. Pomocou strúhača treba plochu, ktorá sa následne otočí smerom dolu, zarovnať na jednej strane. Neporušené vlákna na povrchu šindľa zabraňujú totiž prenikaniu vlhkosti do dreva. Remeselná výroba v súčasnosti prechádza do úzadia. Šindeľ sa vyrába pomocou štiepacieho stroja, ktorý nahradil palicu a štiepací nôž. Štiepaný šindeľ má v priečnom smere tvar pripomínajúci trojuholník (zužuje sa od drážky k špičke). Trojuholníkový tvar štiepaného šindľa umožňuje vytvoriť medzery medzi jednotlivými vrstvami, čím sa zabezpečí dobrá prievzdušnosť strechy. Prievzdušnosťou sa docieli lepšie vyschnutie dreva po daždi a zároveň sa zlepší mikroklíma v podkroví (najmä ak podkrovné priestory nie sú obytné).

Rezaný šindeľ

Okrem štiepaného šindľa sa vyrábajú aj rezané šindle, ktorých rozmery môžu byť presnejšie, ale treba dbať na smer vláken. To však neznamená, že šindeľ si udrží rozmer aj na streche. Ak sa vyrobí z bočného reziva, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k nevhodným tvarovým zmenám. Napríklad, po zoschnutí sa šindeľ skrúti tak, že už nebude správne zapadať do susedných prvkov. Tým stráca ochrannú funkciu proti zatekaniu. Pri použití rezaného šindľa treba dbať na to, aby krytina bola rezaná radiálne. To znamená, že letokruhy na priečnej ploche šindľa musia byť kolmé na pomyselnú os vedenú od špičky k drážke. Tým sa docielia v priečnom smere malé tvarové zmeny, čím sa zvýši kvalita strešnej krytiny a jej životnosť. V procese výroby rezaného šindľa možno použiť dva druhy spojov. Spoj klasických štiepaných šindľov alebo bežný spoj na pero a drážku. Rezaný šindeľ má telo šindľa s rovnakou hrúbkou. Pri ukladaní rezaného šindľa nevzniká medzi jednotlivými vrstvami šindľov takmer žiadna medzera. To zamedzuje prievzdušnosti strešnej krytiny. Ak je upravený povrch rezaného šindľa drsný od píly a drevné vlákna sú prerušené, je náchylnejší na degradáciu abiotickými činiteľmi, ako sú napríklad UV žiarenie, voda či vietor. Nevýhodou rezaných šindľov je vyššia nasiakavosť povrchu, než pri štiepaných.

Rozmery a ukladanie
Šindle majú dĺžku 40 až 90cm (min. 12cm). Na rovné plochy striech sa používajú šindle s dĺžkou 50 cm. Úžľabia, nárožia a zložitejšie reliéfy striech sa vykrývajú šindľami s kratšími dĺžkami alebo špeciálnymi šindľami, ktoré majú kónický tvar. V pozdĺžnom smere sa zužujú (keby sa poskladali k sebe, takmer by vytvorili koleso). Šírka šindľa je približne 12cm, najčastejšie sa pohybuje v intervale 8 až 16 centimetrov. Hrúbka je približne dva centimetre, v rozmedzí 1,5 až 2,5 cm. Šindle treba vysušiť na správnu vlhkosť (na dosiahnutie 18 až 15% absolútnej vlhkosti dreva treba čas schnutia jeden až dva mesiace). Po vysušení sa vytvoria balíky po jednom štvorcovom metri alebo po päťdesiatich kusoch. Šindle sa ukladajú na latovanie v troch rozličných variantoch. Základné ukladanie šindľov je tzv. jednoduché kladenie. Šindle sa pribijú na laty v jednej vrstve. Ďalším spôsobom je kladenie šindľov vo dvoch vrstvách. Laty sú od seba vzdialené tak, že konce šindľov ležia na latách a spodná hrana šindľa presahuje približne o 10 cm. Vzdialenosť lát pri použití polmetrových šindľov je približne 35 centimetrov. Tretí spôsob ukladania šindľov je na tzv. husté latovanie, pri ktorom sa používa dvojitá vrstva šindľov. Vzdialenosť lát je v tomto prípade približne 20 cm. Spotreba šindľov v prvom prípade je približne 43 kusov polmetrových šindľov na jeden štvorcový meter plochy strechy. Dvojitá šindľová strecha uložená na riedkom latovaní potrebuje približne 63 šindľov (na štvorcový meter). Pri hustom latovaní je spotreba dvojnásobná.

Použité drevo a materiál
Pri výrobe šindľa je dôležitý výber správneho materiálu. Štiepaný šindeľ sa vyrába z dreva, ktoré sa dobre štiepa, má rovné dlhé vlákna a husto uložené letokruhy (smrek, smrekovec). Smrek sa vyberá najmä z horských oblastí, kde rastie pomaly (má husto uložené letokruhy). Zo smrekovca sa odstraňuje menej trvanlivá beľová časť. Prirodzená trvanlivosť jadra ho radí k vhodným materiálom pre výrobu šindľov. Takisto je použiteľné aj drevo borovice, ale v našich podmienkach má veľký podiel beli, preto je výroba borovicových šindľov neefektívna. Jedľového dreva je nedostatok, preto sa z neho šindle nevyrábajú. Z listnatých drevín sú vhodné iba veľmi trvanlivé drevá, ako sú dub alebo agát (drevo duba je veľmi trvanlivé, ale horšie sa štiepa a je cenovo náročné, agátové drevo je tiež veľmi trvanlivé a dá sa veľmi dobre štiepať). Použitím dubového alebo agátového dreva na výrobu šindľov možno vytvoriť kvalitnú strešnú krytinu z dlhou životnosťou.

Životnosť a možnosti poškodenia
Dreviny na výrobu šindľov sa vyberajú podľa vopred stanovených požiadaviek. Tie sa menia v súvislosti s prostredím, v ktorom sa drevo ťaží a v ktorom majú byť šindle použité. Hlavnou zásadou je výber mate¬riálu, z ktorého sa šindeľ vyrába. Ďalej je to kvalita výroby krytiny a jej kladenie. Ak sa použijú štiepané šindle vyrobené z kvalitného smrekového dreva, treba šindeľ ošetriť chemickým ochranným prípravkom proti abiotickým a biotickým činiteľom. Hlavné príčiny poškodenia krytiny sú poveternostné vplyvy (slnečné žiarenie, vzdušná vlhkosť, zmeny teploty a vietor), ďalšími významnými škodcami sú drevokazné huby a hmyz. Časté je usadzovanie machu a lišajníkov a poškodenie požiarom. Na kvalitu šindľovej strechy vplýva aj zlý výber materiálu, technológie výroby a zlé kladenie šindľa. Týmto vplyvom možno predchádzať použitím správnych metód a prípravkov na zvýšenie odolnosti dreva. Správnym výberom štiepaného šindľa namiesto rezaného možno zvýšiť životnosť krytiny o viac než dvadsať rokov. Neošetrené smrekové drevo na streche so sklonom minimálne 40° vydrží približne 30 rokov. Ak sa precízne ošetrí tlakovou impregnáciou, zvýši sa životnosť krytiny na 80 rokov. Dôležitou súčasťou šindľovej krytiny sú klince tzv. šindľovce, ktorými sú šindle prichytené k latám. Pozornosť treba venovať aj výberu materiálu, z ktorého sú šindľovce vyrobené. Treba použiť klince odolné proti korózii. Napríklad medené šindľovce sú vhodné pre smrek, ale pri smrekovci už dochádza k farebným zmenám a môže dôjsť aj ku korózii. Antikorové šindľovce sú vhodné pre smrek, smrekovec aj pre dub. Hliníkové klince sú vhodné pre smrek, smrekovec. Ak sa použijú na šindle, ktoré sú impregnované látkami na báze solí chrómu, medi alebo bóru, dôjde k ich korózii.

Výhody drevených šindľov
Energetická náročnosť na získanie dreva (vyrúbanie, rozrezanie, naštiepanie) a samotná výroba ručne štiepaného šindľa a jeho likvidácia, je šetrná vzhľadom na spotrebu energie. Ekologické zaťaženie pri použití drevených šindľov je minimálne, a to aj pri použití prírodných ochranných látok. V súčasnosti je aktuálny návrat k prírodným materiálom, ktoré možno ľahko získať z obnoviteľných zdrojov. Výhodou šindľov je ich nízka hmotnosť, vďaka ktorej sú menšie nároky na dimenziu krovu. Ide o vzdušnú krytinu, ktorá udržiava vhodnú mikroklímu v priestore krovu. Šindľami možno vyriešiť aj zložité nárožia a úžľabia bez použitia ďalších materiálov. Použitie tradičného šindľa je vhodnejšie pri rekonštrukcii ľudových stavieb.

Nevýhody drevených šindľov
Drevo podlieha rôznym degradačným činiteľom: od poškodenia hmyzom cez drevokazné huby, plesne a lišajníky až po atmosférické vplyvy a možnosť zničenia ohňom. Aby mala drevená strecha čo najdlhšiu životnosť, treba ju chrániť pred možným pôsobením týchto drevokazných činiteľov. Treba dbať na správnu inštaláciu všetkých možných zdrojov požiaru, správne zapojiť a uzemniť bleskozvody alebo elektroinštalácie v podkroví. Drevená strecha, prípadne celý drevený dom, by nemali byť umiestnené v blízkosti ďalšej stavby (bezpečná vzdialenosť je min. 10?m). Existujú však aj ochranné látky s retardačnými účinkami proti ohňu, ktoré ochránia drevo proti požiaru alebo spomaľujú proces horenia. Dnes je veľkou nevýhodou šindľov ich cena.

Zvýšenie odolnosti šindľov
Konzerváciu dreva ochrannými látkami sa odporúča vykonať tzv. hĺbkovou impregnáciou (tlakovou alebo vákuovou) tesne po výrobe šindľa, ešte pred jeho vyschnutím. Ak už sú šindle vyschnuté, dá sa ťažko zaručiť dostatočná impregnácia dreva. V takom prípade treba použiť impregnáciu máčaním. Konzervačné látky môžu byť rôzneho druhu. Vodné roztoky anorganických solí nie sú vhodné z dôvodu ekologického zaťaženia. Najvhodnejšia je skupina organických látok bez rozpúšťadiel. Ide o fermež – ľanový olej s prídavkom fungicídu, dechtový olej alebo impregnačný olej. Okrem impregnačných látok by šindeľ aj povrchovo upraviť lazúrovacími nátermi, ktoré majú hydrofobizačné účinky.

Údržba, oprava a rekonštrukcia
Drevená strecha si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Jej základom je pravidelná obnova náteru v intervale piatich rokov. Pred každým náterom treba šindle dôkladne očistiť od nečistôt, akými sú mechanické častice prachu, prípadne lišajníky. Strechu treba aj kontrolovať, a to minimálne dvakrát ročne – na jeseň a na jar. Okrem toho treba po každej väčšej prietrži mračien alebo každom veľkom vetre krytinu skontrolovať. V prípade zanedbania údržby je možná degradácia šindľov v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov. Dodržať treba kvalitu a rozmer vymieňaného šindľa, ako aj jeho ošetrenie proti negatívnym vplyvom. Pri šindľovej streche je dôležité dbať na správne položenie krytiny, výber kvalitných šindľov a pravidelnú údržbu. Šindeľ možno použiť aj na pokrytie stien.